Face of a Faith

You are the light I follow
You are the face of a faith I love
Oh my darling believe in me

You are the hymn I cover
You are the king of an Indian dove
Oh my darling the fever in me
I wait for a while, I know

But I let it go, yes I let it go

My fear is gone

You are the hope I cherish
You are the care of a prayer I love
Oh my darling believe in me
In me

Believe in me

Michael Bublé - Home

Daily cogitation

Základná otázka každej lásky:
Ak ma stále ešte miluješ, budeš ma milovať, aj keď odídem?

Love Erasmus

Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou. Podarilo sa mi po roku byrokracie vybaviť môj zahraničný študijný pobyt, a tak trávim tieto mesiace v Ostrave. Ja viem, ja viem... Sú to len Čechy, ale stále je to Erasmus. A vždy lepšie ako trčať doma.
Tak som sa po mnohých úskaliach a krivolakých chodníčkoch dostala na tú Moravu. Ten prvotný stres teda neželám nikomu, no verila som, že všetko dobre dopadne. A tak tento semester veselo študujem od svitu do mrku s mojimi novými českými spolužiakmi.
Čas neúprosne letí a po dlhej zime pomaly prišla jar. Slnko, prvé kvietky a škriekajúce vrabce už o pol piatej ráno robia s človekom zázraky. Preto niet divu, že aj ten môj life sa troška zmenil. Našla som moje stratené šťastie... To moje šťastie má iniciály J.R.L.
Teraz som plná optimizmu a pozitívne naladených myšlienok. Venujem sa škole, a aj keď ma vyčerpáva, neuveriteľne ma to baví. Okrem toho sa venujem aj spoločenským aktivitám. (rozumej party život so zahraničnými študentami) A propos, Erasmus students are from Spain, Turkey, Estonia, Latvia, Poland, Bulgaria etc. A trošku cestujem. Boli sme v Berlíne (foto so žirafou je práve odtiaľ,) chystáme sa do Budapešti a neviem, čo mi osud alebo Allmighty ešte prichystajú. Každopádne chcem, aby to takto ostalo navždy. Taká šťastná som už dávno nebola...

Čakáš ma
a nevieš, čo sa stalo.
Čakáš ma,
chceš byť už pred oltárom.
Rátaš dni,
čo chceš vziať späť,
a hľadáš tú, ktorej viac niet.
Som tma,
som šepot dávnych viet,
som motýľ,
čo musel odletieť.

V tvrdej realite, ale s úsmevom na perách

Ani som okom nestihla mihnúť, už nám klope na plecia Sviatok všetkých svätých. Keď na dnešnej omši pán farár oznámil, že budúci week nás čaká tento mne veľmi sympatický sviatok, nestačila som sa diviť, že už je naozaj skoro november. A pritom leto skončilo len nedávno...

Melancholicky spomínam na dovolenku na Tenerife, jednom z Kanárskych ostrovov. Slnko neznesiteľne pálilo, úsmev nemizol z tváre, dobrá nálada a ja plná optimizmu. Kde sa to všetko stratilo?

Prišla škola a s ňou pár nevľúdnych ľudí, prebdených nocí, kopa vybavovania okolo môjho Erazmus pobytu a nejako ten môj optimizmus vystriedal pesimizmus a pár vyronených sĺz.
Ale myslím, že už stačilo. Zajtra bude opäť pekný deň a ak sa trocha posnažím, všetko nakoniec dobre dopadne!

A máme to za sebou...

Už niekoľko dní prázdninujem. Veru, bolo toho dosť. Cez akademický rok som zvládla pedagogickú náčuvovú prax, prednášky a semináre. Do toho bakalárka, skúškové a nakoniec, aby toho nebolo málo, štátnice plus obhajoba bakalárskej práce na tému Kultúra chasidov. Spokojnosť a titul bakalára vo vrecku... :)
Prvých 15 júlových dní som strávila ako vedúca oddielu v Detskom centre v Ružomberku. Celý kolektív tvorilo 17 detí z detských domovov, ktorým sme sa snažili spríjemniť ich nepríjemný osud. Najlepší pocit mám z toho, že sa nikomu sa nič vážne nestalo. Až na tri angíny a dve brušné chrípky. Z toho pramení asi aj moja angína, ale už som jej dala na frak.. Snáď budem môcť po echokardiografe, čo mám ešte na programe, skonštatovať, že som healthy, teda zdravá...
Teraz mám teda frei. Voľno. Prázdniny... Idem čítať všetko, čo som nestihla. Aj tak to síce nestihnem, ale never mind. Potom pár výletíkov (Martin, Žilina...), nejaký ten futbal (yes!), no a dovolenka, a potom opäť do školy. :-D
Wonderfull life...